KULTÚRA
Rodina Szentimreyovcov (Krasznyikajdai) si dala na začiatku 19. storočia v juhovýchodnej časti obce postaviť klasicistický kaštieľ pravdepodobne na mieste staršieho sídla Jánokyovcov (Jánoki). Okolo roku 1880 získal tunajšie panstvo Mór Stern, po ňom okolo r. 1895 Soma Waldmann, potom na začiatku 20. stor. na krátky čas istý Srámek a neskôr Rozner. R. 1907 majetok s kaštieľom kúpil zemepán poľského pôvodu László Hoffmann a okolo r. 1920 Mihály Éhik. Rodina z obavy pred Rusmi r. 1945 sa vysťahovala do Maďarska a kaštieľ sa stal majetkom obce.
Kaštieľ bol v roku 1950 opravený na účely kultúrneho domu a pri generálnej oprave v roku 1958 úplne stratil pôvodný výzor (roku 1957 bola vymenená strecha). V roku 1972 bola budova opravená.
Po roku 1990 v rámci reštitúcie získali dedičia pôvodného majiteľa budovu späť a využívajú ju na bytové účely (prenajaté dva byty). Kaštieľ bol jednopodlažnou dvojtraktovou prízemnou obdĺžnikovou blokovou budovou s ústredným predstavaným rizalitom na priečelí a stĺpovým vstupným portikom zakončeným trojuholníkovým tympanónom na sedemosovej zadnej fasáde. Zadná fasáda bola rozšírená jednoosovými úzkymi štvorcovými prístavbami. Na nadokenných plochách boli štukové palmety. R. 1958 bola voľná plocha okolo predsunutého rizalitu zastavaná a budova bola zbavená všetkých architektonických detailov. Vstupný portikus bol čiastočne zamurovaný a zasklený, tak z neho vznikla vstupná veranda. Je zakončený trojuholníkovým doskovým štítom.
Rodina Sziklayovcov je stará patricijská rodina pôvodným priezviskom Schmidt, v 16. stor. sa preťahovala z Merényu (dnes Nálepkovo) do Rožňavy. Zemianskú erbovú listinu získal János Schmidt r. 1712 od kráľa Károlya III. Na začiatku 19. stor. si priezvisko pomaďarčil na Szikaly. Po roku 1860 dal Ede Sziklay (1840 - 1929), ktorý tu kúpil väčší majetok, na severovýchodnom konci obce, postaviť neoklasicistickú kúriu. Jeho manželkou bola Klára Brezovay. Dcéra Lenke sa vydala za podmaršala vitéza László Juhásza (1871-?), ktorých deti Ede, László a KLára sa tu neusadili. Na konci r. 1944 sa manželia odtiaľ odsťahovali z obavy pred blížiacou sa sovietskou armádou. Kúria stála začas opustená a po oprave roku 1953 bola v jej miestnostiach umiestnená materská škola. Po dostavbe novej budovy materskej školy v jej bezprostrednej blízkosti bola kúria roku 1970 zbúraná.
Bola to prízemná obdĺžniková stavba s päťosovým priečelím s plytkým stredným trojosovým rizalitom. Na dvorovej fasáde bol v strede vstupný trámový portikus zakončený doskovým trojuholníkovým štítom, z ktorého do parku viedlo jednoramenné kamenné schodište.Táto fasáda bola do parku obrátená podtsením, ktoré bolo na posledných osiach zamurované. V miestnostiach radených za sebou boli rovné stropy.
Jedným zo zemepánom obce bola rodina Péchyovcov (Péchujfalusi), ktorá sídlila v obciach Alsókázsmárk a Selyéb. Nakoľko tu nebývali, dali na začiatku 19. storočia postaviť v južnej časti obce malú klasicistickú kúriu, v ktorej býval ich správca tunajšieho veľkostatku. V 2. polovici 19. storočia jánocky majetok predali statkárovi Pákóczymu, neskôr sa jeho majitelia rýchlo striedali. Zrejme on dal prestavať kúriu na budovu dnešného výzoru. Po r. 1880 tento majetok vlastnil Károly Feldmann, po r. 1890 ho vystriedali Gizella a Ervin Adlerovci, ale nájomcom tu bol Rezső Adler, potom v rokoch 1910-1915 Ernő Grotkász, ktorý býval v Magdeburgu a preto majetok dal do prenájmu Frankovi. Neskôr tunajším nájomcom bol Tirola, ktorý tu zaviedol pestovanie cukrovej repy, ale hospodárenie zbankrotovalo a veľko statok prevzala banka. Neskôr sa z kúrie stal obytný dom rodiny Pachovcov, budova aj v súčasnosti slúži obytným účelom.
Kúria je prízemná obdĺžniková stavba s prestavaným trojosovým priečelím, pred ktorým a vstupnou fasádou je otvorená stĺpová chodba. Stĺpy majú šesťuholníkový pôdorys. Interiér s rovnými stropmi je značne prestavaný.Staviteľ kúrie vychádzal z ľudových stavebných vzorov.
Pred vodnou nádržou sa nachádza Božia muka, ktorá bola postavená v roku 1937 na Slávu sv. Trojice, obnovená v roku 1956 Gyulom Nagyom a v roku 2000 na počesť milénia a pamiatke starých rodičov ju opravili vnuci.
Je to malá štvorcová stavba, ktorej jednoduché priečelie je zakončené vykrajovaným štítom. Vo štvorcovom výklenku je obraz sv. Trojice, dielo Istvána Zsikovicsa z roku 2000. Okolo malej stavby je ohrada.
Pri ceste na Žarnov sa nachádza prícestný kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý na Slávu Boha v roku 1928 postavili bratia József a István Juhászovci. Okolo kríža je kovaná ohrada. Pred domom vo východnej časti obce sa nachádza prícestný kríž z umelého kameňa, ktorý na Ježišovu slávu dala v roku 1906 postaviť rodina Jámborovcov. V strede obce nad hlavnou cestou sa nachádza liatinový prícestný kríž s polychrómovaným liatinovým korpusom, ktorý pravdepodobne na konci 19. storočia dal postaviť András Jasko a Erzsébet Kiss. Kríž je osadený na štvorcovom podstavci, na ktorom letopočet chýba. V kostolnej záhrade sa nachádza liatinový kríž s liatinovým korpusom pravdepodobne z konca 19. storočia, na ktorého podstavci chýba nápis či datovanie. V tej istej záhrade sa nachádza drevený misijný kríž s nápisom MISSIO a letopočtom 1939.
Na kamennom moste (zničenom v II. svetovej vojne) za Janíkom bola osadená kamenná socha sv. Jána Nepomuckého z polovice 19. storočia, ktorej torzo po výbuchu sa nachádzalo na fare.
V kostolnej záhrade sa nachádza jednoduchý pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny doskového tvaru, ktorý bol postavený v 80. rokoch 20. storočia. Na pamätníku je vytesaných 20 a 20 mien obetí I. a II. svetovej vojny. Pred školou sa nachádza pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny postavený v roku 1967. Na širokom podstavci je osadený mínomet. V parku pred materskou školou stojí pamätník padlým sovietskym vojakom v podobe pylónu postavený v 70. rokoch 20. storočia.
Na stene materskej školy je pamätná tabula jej stavby k 50. výročiu VOSR. Vyrezávaná drevená kopija na námestí bola postavená v roku 1989 na počesť 40. výročia založenia tunajšieho JRD. Kopija, na ktorej je vyrezaný symbol klasu a kvetu je dielom rezbára Józsefa Pekára z Moldavy nad Bodvou.
Budova kasárne finančnej a pohraničnej stráže bola postavená v roku 1928, nakoľko Janík roku 1918 sa stal pohraničnou obcou. Typická poschodová stavba svojej doby, akých boli na československých hrniciach postavené stovky. V súčasnosti obdĺžniková budova s nárožnými vystupujúcim rizalitmi je prázdna, v budúcnosti bude pravdepodobne využitá na bytové účely.
Zaujímavá je budova bývalej pošty postavená na námestí okolo roku 1930. V budove bola umiestnená aj hasičská zbrojnica. Po presťahovaní pošty do budovy MNV v roku 1971 malá stavba slúži obchodným účelom.
Dodnes sa čiastočne zachovala zástavba ľudových domov dediny pri hradskej. Staré domy boli postavené technikou nabíjanej hliny, omazané a obielené. Pôvodne na ulicu boli obrátené jednoosovou, neskôr aj dvojosovou fasádou. Do dvora boli obrátené podstením. Valbové strechy boli buď slamou alebo trstinou. Podlahy miestností boli len z udupanej zeme. Do domu sa vchádzalo pitvorom, kde bolo otvorené ohnište. V jednoducho zariadenej izbe boli 1 alebo 2 postele, stôl, lavice, skriňa alebo komoda. Na sedenie či spanie sa používala aj murovaná pec. Dnešné ľudové domy boli postavené na konci 19. s v 1. polovici 20. storočia. V súčasnej zástavbe starší typ domov s dvojosovými fasádami, ktoré sú do dvora obrátené predsteniami predstavújú objekty č. 43 (pristavanéhospodárske budovy.), 151 (priečelie člení lizénový rám), 193 (priečelie je zakončené vyrezávaným trojuholníkovým doskovým štítom), 197 (predstavuje typ malého želiarského domu, priečelie je zakončené doskovým štítom v strede prechádzajúci v strechu), 207 (úzke podstenie), 209 (priečelie zakončené doskovým štítom, má vyrezávaný symbol kríža a letopočet 1937, členia lizény a okná sú v šambrány, podtsenie je úzke).
Iným typom sú dvojosové domy do dvora obrátené pilierovou chodbou, sú to objekty č. 15 (priečelie zakončené trojuholníkovým doskovým štítom), č. 41 (priečelie členia šambrány z nepálených tehál, pristavaná hospodárska budova s malou sýpkou). Dvojosové domy novšieho typu s výraznou secesnou úpravou priečelí rozširujú vstupy buď na pilierové chodby (č. 49 - priečelie členia lizény, okná v šambránach, korunná rímsa a je zakončené doskovým štítom v strede prechádzajúcim v strechu, na ňom sú vyrezávané symboly dvoch obráteních sŕdc, dvoch sviečok v svietnikoch, pristavabá hospodárska budova, ktorá má okenné šambrány vytvorené z režného muriva; 99 - po modernej úprave priečelia iba jednoosové rozšírené vstupom, ktoré členia lizény a korunná rímsa; 140 - peičelie zakončené doskovým štítom v strede prechádzajúce v strechu, na ňom je vyrezaný symbol kríža a letopočet 1933) alebo na drevené trámové vyrezávané chodby, (č. 144 a 153 - priečelie, ktoré členia lizény a okná v šambránach je zakončené doskovým štítom vs trede prechádzajúce v strechu, na ktorom sú vyrezávané rozety, symbol kríža a letopočet 1935).
Štvorosové domy na pôdoryse s tvarom L s priečeliami s výraznou secesnou úpravou sú typmi domov bohatších gazdov či židovských obchodníkov (č. 62 - priečelie člení lizénový rám, polizény, okná v šambránach s nadokennou rímsou na konzolách, všetko s náročnou štukovou výzdobou, do dvora je obchodnícky dom otvorený vyrezávanou drevenou chodbou; 98 - priečelie členia lizény, profilované šambrány s postrannými klenákmi a so súvislou nadokennou rímsou a vykrajovanou čabrakou, vedľa okien v hornej časti profilovanými obdĺžníkmi a korunnou rímsou, na ktorej sú pravidelne umiestnené trojice menších a jeden väčší štvorec a geometrický ornament, dom je do dvora otvorený pilierovou chodbou). Vo dvoroch domov sa nachádzajú samostatné budovy letných kuchýň a komôr, kolesové studne, ktoré nahradili vahadlové studne (niekoľko z nich sa zachovalo dodnes). Pri bývalej pošte stála jednoduchá budova kováčskej dielne, ktorá zanikla v 60. rokoch 20. storočí.
